Portál na vyhľadávanie lekárov

návšteva lekára

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Geoportál obce

geosense

Partnerské obce

  • Horní Slavkov

  • Malý Slavkov

  • Slavkov pod Hostýnem

  • Slavkov u Brna

  • Slavkov u Opavy

  • Slavkov u Uh. Hradiště

  • Slavkovce

  • Slawkow

  • Veľký Slavkov

  • Vyšný Slavkov

Navigácia

Výber jazyka

Obsah

 

                         40 rokov od smrti

                                           nášho rodáka

 

jan

Ján  Švec Slavkovian

 

Narodenie:     28. júl 1911, Nižný Slavkov

Úmrtie:    28. august 1976, Nižný Slavkov

 

 

♠ Narodil sa 28. júla 1911 v Nižnom Slavkove.

28.júla 1935 bol vysvätený na kňaza. Do r.1948 bol aktívne literárne činný ako básnik, prozaik, prekladateľ, publicista, redaktor.

Preložil viacero významných literárnych diel, najmä z francúzštiny.

 

♠ Rodom, pôvodom, pôsobením natrvalo zostal spätý s východným Slovenskom, hoci vysokoškolské štúdium i literárne záujmy ho zlákali v mladosti do západného európskeho sveta. Nikdy sa však neodtrhol od svojej rodnej domoviny. V neskorších rokoch života stala sa výlučným ťažiskom jeho básnickej tvorby, srdcom i mysľou zostal zakotvený v rodnom kraji.

 

♠ Stredoškolské štúdium absolvoval v Prešove a Košiciach.

Teológiu vyštudoval v rakúskom Innsbrucku. Štúdium v zahraničí mu umožnilo diecézne štipendium. Na kňaza bol  vysvätený v r. 1935, v r. 1936 získal doktorát filozofie a v roku 1939 ho promovali na doktora teológie. Spočiatku učil  v košickom  seminári, neskôr pôsobil na viacerých východoslovenských farách.

 

♠  Slavkovianov život sa skomplikoval až v povojnovom období, keď prišiel nový režim a zasahoval do všetkých oblastí, nevynímajúc kultúrnu a cirkevnú. Vzmáhalo sa udavačstvo a množilo sa zatýkanie nevinných ľudí. V poslednom vojnovom roku pôsobil  V Medzilaborciach ako správca fary a v rusínskom prostredí vystupoval ako Slovák. Aj jeho ktosi spoznal  na ulici a pričinil sa, aby  ho zatkli.

 

♠ Ako prekladateľ hebrejskej poézie ukázal  sa odborne  vzdelaný aj v starozákonnej literatúre.

 

♠ Slavkovian ako básnik, prozaik, prekladateľ, publicista bol pozoruhodnou osobnosťou slovenskej literatúry 20. storočia, žiaľ nie dosť známou a stále nedocenenou. Zomrel  28. augusta 1976 v Nižnom Slavkove.

 

Vyberáme z jeho tvorby:

DEDINKA NAŠA

 

Dedinka naša za večera,

    keď tma už padá z výšavy

        do lona príjemného šera,

              k snu deti svoje pripraví.

 

                                       Keď tma už padá z výšavy,

                             matka jak zavše starostlivá

                  k snu deti svoje pripraví,

         ustelie posteľ, poprikrýva.

 

Matka jak zavše starostlivá,

      keď zanemel už večer zvon,

           ustelie posteľ, poprikrýva,

                 bozk vtisne deťom napokon.

 

                                         Keď zanemel už večer zvon,

                                  dedinka v sny už zapletená,

                           bozk vtisne deťom napokon.

                   Ticho, len vetrík v sadoch stená.

 

Dedinka v sny už zapletená,

         hneď potom v spánok norí sa.

                  Ticho, len vetrík v sadoch stená

                               a spiacu viesku kolísa.

 

♣♣♣♣♣

 

RODIČOM

 

Otec ma učil uctiť prácu rúk

A mozole a tvrdé hrudy

Matka mi svoje srdce dala

A ochotu niesť všetky žitia trudy

 

Život ma nezastraší

S dedičstvom svojím hrdo pôjdem žitím

Taký som takí boli naši

Krv svojich rodných v žilách cítim

 

Otcove mozoľnaté ruky

Budú mi požehnaním

A srdce čo mi matka dala

Jej láskou neustajnou zraním

 

Život je hlboký

Biblia jeho písaná je zlatom

V ňom čítať treba každú blanu

Sťa v Písme svätom

 

S dedičstvo svojím hrdo idem svetom

Bez závisti a hnaný stále hnaný

A srdcom čo mi dobrá matka dala

Zaklopem večer na nebeské brány

 

Od otca zdedil som len dvoje rúk

A mozole a tvrdé hrudy

Matka mi svoje vzácne srdce dala

A odvahu niesť všetky žitia trudy

 

♣♣♣♣♣

 

 

Kríže

Je veľa krížov v mojom rodnom kraji

a všade na nich Kristus Pán.

Ten ľud tu spieva litánie v máji

a nádej skladá do päť svätých rán.

 

Tie kríže stoja na rázcestí,

tie kríže strážia konča dediny.

Koľko sa, Kriste, zavše zmestí

bolestí za deň jediný!

Tie kríže hľadia do doliny,

 tie kríže čnejú na horách.

Koľko sme, Kriste, z vlastnej viny

Stratili v premrhaných hrách?

 

Tie kríže, Kriste, všade stretám –

V záštite svojej chráň náš dom.

Pravdaže, nerozumiem mnohým vetám,

Lež viem, že všade Ty si základom.

 

♣♣♣♣♣