+ V mene Otca i Syna i Ducha Svätého! Amen

Bez Božieho požehnania márne sú naše ľudské namáhania !

Blahej pamäti pápež Pius XII. Sa pri jednej audiencii takto prihovoril  istému novokňazovi: „Kde len budeš syn môj všade žehnaj - ustavične žehnaj. Keby si nič v živote neurobil len celý život žehnal, urobil by si pre tento svet tak veľa. Na jedno kňazské požehnanie rúti sa veľké množstvo zlých duchov do pekiel a prichádza toľká úľava na tento svet."

Zvláštne, povedal som si,  aká sila je skrytá v tomto slovíčku a rozumieme mu vôbec???

Bez Božieho požehnania márne sú ľudské namáhania. / dečky v kuchyniach starých mám pri sporákoch s takýmto, alebo podobným obsahom/ už ich nevidno....keď vidíme občas ľudí ako sa hanbia prežehnať pri kríži, v kostole, to gesto nám zovšednelo, vieme prijímať požehnanie??? Vieme žehnať svojim deťom, a vôbec druhým ľuďom, veď Biblia nám hovorí:„Žehnajte a nepreklínajte, radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi...."

Ak to nerobíme, ak tomu nerozumiem, treba si to s Božou pomocou vysvetliť a naučiť sa!!!

Čo sú to požehnané vianočné, veľkonočné, sviatky?... toľkokrát to vyslovujeme, ale čo sa za tým ukrýva? Stačí niekomu poslať takýto mail, pohľadnicu, či sms, a už budú hneď požehnané??? Čo znamená, keď prezidenti štátov vo svojich prejavoch k národu opakujú slová: Nech Boh žehná našu krajinu, našu domovinu...!!! A čo znamená, keď žehná pápež mestu a svetu (Urbi et Orbi), alebo jednoducho na poludnie z okna svojho vatikánskeho bytu? Je v tom nejaký rozdiel, alebo nie???

Keď niekde ľudia utekajú z omše, na záver ktorej dáva kňaz požehnanie a možno už majú myšlienky kdesi úplne inde....chcú prijať s vierou to požehnanie....niekedy sa ani poriadne neprežehnajú niektorí / nedotknú sa čela, srdca, ramien - resp. prežehnanie v štýle „odháňam" muchy alebo" škrabem" sa na hrudi!/...Dieťa nechodí na konci sv. omše pre krížik, ale pre požehnanie. Krížik je len vonkajším symbolom, gestom niečoho veľmi dôležitého a silného vo vnútri, v srdci človeka!!! A toto si možno ľudia ani neuvedomujú. Preto sú veľmi užitočné katechézy charizmatického kňaza Tomislava Ibančiča, v ktorých sa každý hľadajúci môže nielen niečo dôležité naučiť, ale hlavne pre tento podstatný rozmer kresťanského života zmotivovať a rozhodnúť. Slobodne a osobne!!!

Poznám dosť veriacich ľudí z rozličných farností, ktorí neodídu od kňaza, aby si nepoprosili požehnanie a ich život je povzbudivý, pokojný a oslovujúci aj napriek  krížom.

Dôležitá poznámka: Vety a slová v kurzíve  a v  zátvorkách nepatria autorovi ďalej citovanej knihy!!!

Čo  je  požehnanie ? /T. Ivančič z knihy Za Lepší svet/

Slovenským termínom požehnanie - žehnať - požehnávať, zodpovedajú v chorvátštine výrazy „blagoslov" a „blagosloviti" Slovo „blago" znamená bohatstvo, dobro, šťastie, spokojnosť a „sloviti" znamená hovoriť, vyriekať, vynášať zo seba.

Blagosloviti teda znamená: slovami vynášať zo seba a dávať, udeľovať blaho.

Podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka slová „požehnanie - požehnávať - požehnať - blahorečiť" majú tieto významy:

POŽEHNANIE: 1. šťastie, dobro, Božia priazeň, 2. želanie dobra a šťastia ú v náboženskej praxi doprevádzané znakom kríža/

ŽEHNAŤ: 1. dávať požehnanie 2. blahorečiť, velebiť,

POŽEHNAŤ: 1. obdariť, zahrnúť priazňou 2. dať požehnanie, blahorečiť, vzdávať chválu, vďaku, velebiť, dobrorečiť.

Tieto a podobné ekvivalenty sa v slovenskej náboženskej terminológii používajú namiesto slov - požehnať, požehnanie, ak sa vzťahujú na Boha.

Aj latinské slovo „benedicere" / dobre hovoriť/ znamená slovami darovať dobro. Aj tu je reč o blahu, dobre, alebo vôbec o čomsi pozitívnom, čo vyriekavame o druhom človeku alebo veci. / Pozor: Dobre hovoriť neznamená pekne hovoriť. Ježiš často hovoril nepríjemné až tvrdé slová, doslova rezal do živého. Dnes je rozšírené slovo populizmus - populista je ten, kto hovorí čo chce počuť ľud - lat. populus a tak si láka masy a ich sympatie. Teda pekne sa dá aj klamať, zavádzať, manipulovať, priviesť do nešťastia/

Podľa biblického lexikónu „žehnanie „ je vyslovovanie istých slov, alebo vykonávanie istých úkonov, aby sa niekto, alebo niečo podieľali na nadprirodzenom vplyve a obdržali spásu. Aj pri starozákonných bohoslužbách udeľovali kňazi požehnanie. Okrem požehnania osôb, dávali požehnanie aj zvieratám, rastlinám a neživým veciam.

Naša Katolícka Cirkev má v knihe obradov zvanej rituál aj osobitnú stať o požehnaniach. Dnes platný Rímsky rituál upravený II. vatikánskym koncilom vyhlásil pápež Ján Pavol II. v r. 1984. Podľa neho Cirkev pevne verí, že požehnávanie nie je formálnym a prázdnym úkonom, ale že prináša hojné ovocie a duchovnú silu. Medzi požehnávaniami má Cirkev aj osobitné oslavné žehnania vzťahujúce sa na Boha, ktorými posväcuje rôzne životné príležitosti a povzbudzuje veriacich, aby oslavovali Boha a ďakovali mu. Pri niektorých príležitostiach ich môžu vykonávať aj laici, ak majú potrebné vlastnosti predpísané rituálom.

II. vatikánsky koncil o požehnaniach doslova povedal: „A tak liturgia sviatostí a svätenín spôsobuje, že dobre disponovaným veriacim sa posväcujú takmer všetky udalosti ich života milosťou Božou, prameniacou vo veľkonočnom tajomstve, umučenia, smrti a zmŕtvychvstania Kristovho, z ktorého čerpajú sviatosti a sväteniny všetku svoju účinnosť; a iste každé správne užívanie hmotných vecí sa dá zamerať a na posvätenie človeka a na oslavu Boha ! / SC 61 /

Požehnanie ma blahodárny, plodný a mocný účinok ako svetlo, ktoré zostupuje z neba a otupuje silu tmy. Pôsobí tak, že nahovára po vzbudzuje, dodáva odvahu a nabáda rozhodnúť sa pre dobro a zvoliť si cestu lásky. Pre toto rozhodnutie dáva súčasne svetlo a silu.

Požehnanie je ako fakľa prinesená do tmavej miestnosti, osvetľuje priestory a umožňuje zveľaďovať v nich pokoj, dobro, blaho a zdravý život.

Požehnanie je cesta do údolia hojnosti, je tečúci potom čistej pramenistej vody ! ! ! ! !

Prameňom každého požehnania je sám Boh. On je cieľom, nielen prameňom.

V požehnaní sa dáva ľuďom sám Boh, ktorý je nadovšetko. „Kristus je najväčšie Otcovo požehnanie" - hovorí sa v rímskom rituáli.

Pane, prichádzam k tebe.

Požehnaj ma svojou prítomnosťou, skôr ako začnem deň.

Daj, aby tvoje oči na okamih spočinuli na mojich očiach.

Pane dovoľ, nech poznanie tvojho priateľstva ponesiem

do svojho všedného dňa.

Pane naplň moju dušu svojou hudbou, svojou vôňou, svojou radosťou.

Pane veď ma cestou života.

Nech slnečný lúč tvojej lásky poláska poryvy mojich myšlienok.

Pane nech v dolinách môjho úsilia dozrieva moja žatva.

/R. Tagore /

 

 

 

< Prev		Next >