Mária Raučinová: V každom z nás je kus nežnosti

vyšlo 3.7.2011 v č. 26. Katolíckych novín, v Prílohe na leto, str.6-7.

Srdce nevie oklamať. Nedokáže byť abstraktné a milovať všeobecne. Sýti sa iba konkrétnosťou. Bije výsostne osobne, dotýka sa najintímnejšej hlbiny človeka. Preto volá po zvlášť citlivom prístupe - túži po nehe.

To nemá byť úvod k letnej romanci. Mnohých takých nepodarene stvárnených lyrických príbehov sme sa totiž prejedli a preto si radšej volíme drsnosť a krv. A predsa v nás stále čosi jemné drieme. Občas sa to prebudí, rozvinie a naplní nás nevýslovným šťastím. Nežnosť, blízkosť a intimita - sú viac ako len roztúžené city. Sú to ľudské existenciály. Bez nich by sme nemohli žiť. Aj ten najneohrabanejší človek pred nimi kapituluje. Ba viac - práve on po nich siaha. Náhle mu zmenia srdce a v očiach vyvolajú zvláštny lesk. Spoznali sme v ňom človeka!

Kto riskuje získa

Neha a intimita sú základom ľudských vzťahov. Žiaľ, v spoločnosti sa neha postupne vytráca a chápanie intimity sa zúžilo len na pohlavnú oblasť. Intimita však naznačuje skôr blízkosť duší, dôverné porozumenie, kde sa dvaja delia o skúsenosť radosti a utrpenia. Kde sa zverujú tajomstvá, používajú jazyk symbolov známy iba im. V tom je intimita ich kontaktu, že obaja riskujú a odkryjú svoje vnútro jeden pred druhým, pričom vedia, že by ich ten druhý mohol prezradiť, zosmiešniť, či zničiť. To riziko im však stojí za ich spoločenstvo. Ak by túto svoju intimitu nikdy neodhalili, nezažili by skúsenosť spoločného vzťahu a slasť z ich vzájomného obohatenia. Iba telesná blízkosť nikdy nemôže nahradiť túto duchovnú intimitu. Na tom sa mnohí popálili, keď ju chceli zameniť, napokon telom zablokovali cestu k spojeniu duší. Nežnosť a intimita sú stvorené pre vyšší ako len biologický cieľ.

Aby to ten druhý vedel

Nežnosťou vyjadrujeme spojitosť s druhou osobou, spolucítime s ňou, prežívame vedomie jednoty. Karol Wojtyla v knihe Láska a zodpovednosť vysvetľuje, že nejde len o jednostranný subjektívny stav, pretože „vzniká potreba signalizovať druhému vlastné precítenie tak, aby aj on pocítil, čo všetko s ním prežívam a o čo všetko sa delím". Prejavy nežnosti môžu mať rôznorodý charakter, ale „vždy ide o vnútorný význam". Wojtyla jasne odlišuje nežnosť od rozličných foriem uspokojovania zmyslovosti. „Neprejavuje sa v nej žiadostivosť, ale skôr žičlivosť a oddanosť druhému človeku," dodáva. Nežnosť má podľa neho jediný dôvod jestvovania - spočíva v láske. Preto nemá nič spoločné so zmäkčilosťou a potrebou nasýtiť vlastnú citovosť, ale vyznačuje sa zásadovosťou a sebaovládaním. Bez nich by sa neha stala čírym nástrojom vášní, či samoľúbym citovým predvádzaním sa. Lebo pomocou vonkajších prejavov nežnosti možno budiť tiež „zdanie lásky".

Neha na mieru

Skutočná neha má vždy svoju mieru. A nepretržite bojuje so sklonom využívať druhého na uspokojenie vlastnej citovej prázdnoty či zaplnenia pocitu samoty. Striedanie blízkosti a vzdialenosti medzi osobami vytvára zdravý rytmus, v ktorom sa môžu slobodne rozvíjať a prežívať neha a intimita. Tento rytmus striedania však často porušujeme. Ničíme tak nielen samotný vzťah, ale aj svoj potenciál na ich vytváranie. Neha a intimity potrebujú svoj čas a postupnosť. Ak to nedodržíme, nemôžeme sa zdravo tešiť z ich prítomnosti a pociťovať ich ako Boží dar a požehnanie pre život. Bez nehy v živote rýchlo zdrsnieme a svoj citový pokles sa snažíme zastrieť tým, že nežnosť odvrhujeme. Prestaneme ju rozvíjať a sami seba presviedčame, že byť nežným je prejavom slabosti alebo že v dnešnom tvrdom svete je to už prežitok. Neha a intimita sú v človeku čímsi podstatným, dokonca isté skupiny ľudí (starci, chorí a deti ) majú na ne nárok. Bez nich by psychicky trpeli a živorili ako ľudia. Nežnosť a intimity silno ovplyvňujú aj náš duchovný život. Veď pomocou nich si celkom formujeme vzťah k Bohu, formujeme svoju modlitbu, vytvárame náš vnútorný svet. Obe prenikajú celú našu osobnosť a poznačujú každý jej výraz a úkon.

Božie prejavy nežnosti

Sväté písmo často spomína Božiu nehu, ktorá je obrazom nežnosti a intimity prežívanej medzi troma božskými osobami. Božia neha nás zovšadiaľ obklopuje a pohládza nám dušu: prostredníctvom krásy stvorenej prírody - to je jedna z jej tvárí, prekvapuje a očaruje, keď spôsobí náhle zmeny v našom živote, udivuje v podobe milujúceho ľudského srdca. Boh sa nám intímne zjavuje vo svätyni nášho svedomia, dáva nám pocítiť svoju prítomnosť v pokornom rozhovore v modlitbe, cez ľudskú lásku nám zjavuje nežnosť svojho vnútorného života v Trojici - Božia neha je prejavom materského princípu. Tento ženský pól bytia sa však ozýva v každom človeku. Charakterizuje ho starostlivosť, dôvernosť, hlboké poznanie citov a potrieb druhého, ale aj nezlomnosť a vytrvalosť, vernosť vo vzťahu. To všetko sú hodnoty späté s nehou. Z nežnosti človek žije, čerpá, pije, aby nasýtil svoju dušu. bez nehy nemožno vnímať krásu. Nebo bude celkom iste naplnené nežnosťou vzťahov prežívanou v intimite spoločenstva. Žiaľ, súčasné prúdy naturalistickej a exhibicionistickej kultúry neprajú týmto priezračným hodnotám, respektíve deformujú ich, aby ich človeku znechutili. Treba nanovo objasňovať a objavovať ich význam.

Človek ad extra a ad intra

Norris Clarke SJ, emeritný profesor na Fordhamskej univerzite v New Yorku, sa zaoberá metafyzikou osoby a bytia. Podľa neho je osoba bytím sebazjavujúcim sa a vzťahovým. Speje prirodzene k spolu - bytiu s inou osobou. Má v sebe pól introvertný - bytie samo v sebe a extrovertný - existenciu voči druhým. Kvalita vnútorného bytia podmieňuje schopnosť a kvalitu vzťahu. „Čím vyššia je forma vnútornej existencie subjektu, tým sa jeho vzťah k druhým stáva rozvinutejším, hlbším a úplnejším," tvrdí Clarke. Platí to aj pre nehu a intimitu v živote človeka. Čím je človek osobnostne zrelší, tým viac sa dokáže otvárať druhému, deliť sa o svoj vnútorný svet, zahŕňať nehou iných a prijímať nehu a dôveru od druhého človeka. To je znak vyspelosti a ušľachtilosti jeho ducha. Ten, kto je pevne zakorenený v sebe, dokáže vstupovať bez strachu do vzťahov, aby sa sám obohatil a zároveň si dotváral svoju identitu. Ak sa neha a intimita prežívajú v pravde a správnym spôsobom, pomáhajú jednotlivcovi v komunikácií s inými osobami, k dozrievaniu v spoločenstve a rastu v láske. Hoci sa hovorí, že múdrosťou a vznešenosťou nás anjeli prevyšujú, niet nad ľudské srdce plné nehy a lásky - to je božská hodnota. Z nehy a blízkosti sme sa zrodili, k nim inklinujeme, nimi potvrdzujeme veľkosť človeka. Oni sú prostredím, v ktorom prospievame a vzmáhame sa v dokonalosti.