T. Ivančič: Požehnávať tých, čo nás preklínajú   / Z jeho knihy Za lepší svet /

Svet sa môže zmeniť, svet môže byť lepší.

Cez prestávku jedného seminára o evanjelizácii prišla za mnou jedna pani v stredných rokoch, ateistka a pohnutým hlasom mi povedala: „ Viete, ja som ateistka, ale som tu. Dnes som poznala novú perspektívu pre seba aj pre svet. Viete, všetko sa môže zmeniť, všetko môže byť iné. Cestou k tomu je odpúšťanie. V tom je všetko."

Sv. Pavol povedal to isté slovami: „Nedajte sa premôcť zlu, ale dobrom premáhajte zlo. „ Rim 12,21. Ježiš prišiel aj umrel za odpustenie našich hriechov. „....odpustil nám všetky hriechy. Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám..." Kol 2,13 Inej cesty na záchranu sveta niet. Ak Boh bude hľadieť na naše priestupky, kto obstojí? Jedna rabínska anekdota vraví, že Boh celé hodiny sedí na sudcovskej stolici a súdi svet. No keď zlo začne prevládať nad dobrom, vstane zo sudcovskej stolice a strávi zvyšok dňa na stolici milosrdenstva.

Boh tak rozhodol, že svet sa môže spasiť iba odpúšťaním. Táto cesta k lepšiemu svetu je uskutočniteľná a zaručuje úspech. Ježiš povedal: „Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení. „ Lk 6,37 Povedal aj neuveriteľné slová, v ktorých je skrytá sila pre budovanie lepšieho sveta: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo Vás nenávidia, žehnajte tým, čo Vás preklínajú a modlite sa za tých, čo Vás prenasledujú." Lk 6, 27-28

Keď Boh je absolútne bytie, ktorému sa nič nemôže protiviť, keď Boh je plnosť, jednota a je nekonečne dobrý, potom všetko sa dá premôcť dobrotou. Boh je samá dobrota, bez najmenšej tône zla. Preto každé zlo je už zničené a porazené, lebo je len jeden Boh, jediný dobrý a jediný svätý. Keď sa pokúšame premáhať zlo zlobou, nenávisťou alebo tmou, už v zárodku sme odsúdení na neúspech. Keď však robíme niečo s láskou, dobrotou a požehnaním, určite uspejeme. Lebo láska nepozná porážku.

Boh je nielen láska ale je aj svetlo. Zlo je tma a noc. Môže sa tma protiviť svetlu, môže zahasiť svetlo sviece? Ako svetlo rozháňa tmu, tak i láska  dobrota rozháňajú zlo. Víťazstvo nad nepriateľom spočíva v tom, že mu odpúšťame, že ho milujeme. Keď ho budeme nenávidieť, neuspejeme. Odpúšťať a milovať je stratégiou Evanjelia.

Ak ťa niekto nenávidí, začni mu preukazovať dobro. Prečo sa nám niekedy zle vodí v živote? Lebo konáme proti láske. Nenávidíme jedni druhých a tým vytvárame priestor, v ktorom sa sily temna a diabol slobodne pohybujú a narúšajú naše vzťahy k blížnym. Keď začneme konať dobro, zatvoríme cestu zlu a tma k nám nepríde, lebo v nás je zapálené svetlo. Keď milujeme a konáme dobro, tam je Boh: „A Keď je Boh s nami a za nás, kto môže byť proti nám?" por. Rim 8,31

Ježiš nám zanechal bezpečnú zbraň proti všetkým druhom kliatby a preklínania: požehnávanie. Ak požehnávame nikto nás nemôže poviazať zlými silami, nech by boli akokoľvek silné a akokoľvek by chceli škodiť našej duši alebo nášmu telu. Ak chceme obrátiť tých, čo nás preklínajú a nenávidia, začnime ich pokojne, zo srdca a vytrvale požehnávať. Požehnávajme všetko na nich a okolo nich a tak začnú pukať okovy ich nenávisti, pomsty, zlosti a preklínania. Požehnávajme ich s vierou, že Boh je silnejší a že vždy zvíťazí. Robme to s pokojom a triezvo, nahlas, alebo len v srdci a svoje požehnanie sprevádzajme vždy nejakým gestom.

Tak bude do priestoru okolo nich vnikať Božia sila a bude premáhať zlo, ktoré ich drží v zajatí nenávisti. Je to podobné ako keď hasíme požiar. Dovtedy naň lejeme vodu a sypeme zem, kým nezhasne.

Istá matka nemohla porodiť chlapcov, lebo jej rodina bola pod ťažkou verejnou kliatbou, Kňaz nad ňou vyslovoval modlitbu exorcizmu a požehnal ju, lebo lekári zistili, že dieťa, ktoré počala je chlapec. Veľmi sa bála, že ho potratí, lebo sa tak predtým stalo už viackrát. Kňaz ju poučil, aby na to nemyslela, ale dobrorečila Bohu a požehnávala dieťa vo svojom lone. Tak sa jej podarilo premôcť strach a oslobodila sa od tých, čo ju preklínali. S radosťou očakávala novorodeniatko. Potom šťastne porodila prvého chlapca.

Vždy máme za všetko dobrorečiť Bohu a ďakovať mu, nielen za dobré, ale i za zlé. „ Azda máme len dobré brať od Pána a zlé by sme prijať nemali?" pýta sa Jób. Keď nás stihnú choroby, nešťastia, kliatby, neúspechy a porážky, aj vtedy dobrorečme Bohu a jeho rozhodnutiu, že dopustil, aby nás to či ono nepríjemné postihlo. Ďakujem mu za to! Čoskoro sa dožijeme, že sa zlo obráti na dobro, porážka sa zmení na víťazstvo, nahradí sa nám strata a vyliečime sa z choroby. Ježiš povedal, že máme jasať radosťou, keď nás začnú prenasledovať a všetko zlé na nás nepravdivo hovoriť. Keď dobrorečíme Bohu i za zlé navštívenia, staviame sa súčasne proti zlu aj proti Zlému. Neveríme v moc Zlého, lebo veríme v Božiu všemohúcnosť. Tým rastie naša viera v Boha, ktorá premáha všetko zlo: „Tvoje viera ťa uzdravila...," povedal Ježiš. Keď v navštíveniach dobrorečíme Bohu, opierame sa o jeho dobrotu a súčasne prijímame jeho plán pre náš život i budúce dobrá, ktoré nám chce darovať.

Pre každého z nás má Boh svoj plán spásy. Náš život obyčajne často prechádza skúškami. Sú znakom toho, že nás Boh miluje, že sme jeho deti a že nás chce priviesť k sebe. Skúšky nám pomáhajú, aby sme umreli svetu a vstali z mŕtvych pre nový svet. Boh aj svojho syna viedol cez kríž a smrť, preto aj nás čaká podobný údel. Skúšky, ktoré na nás dopúšťa nie sú také ťažké, keď neupadneme do rezignácie, keď nezačneme seba ľutovať a na všetko šomrať. Keď začneme za navštívenie Bohu dobrorečiť, zvíťazíme nad ním, zbavíme sa zla a získame dobro, ktoré nám Boh touto skúškou chcel darovať.

Keď dobrorečíme Bohu za skúšky a keď za ne ďakujeme, vchádzame do Božej vôle a do jeho kráľovstva. Mnohí toto ťažko chápu rozumom. Lepšie je, keď navštívenie pokorne prijmeme, potom ho možno aj pochopíme. Pokorná modlitba v nešťastí robí veľké zázraky. Mnohí sa ňou oslobodili od alkoholizmu, mnohí sa uzdravili z nevyliečiteľných chorôb a mnohí si takto zachránili manželstvo i rodinu. Takej modlitbe Boh prisľúbil veľkú odmenu.

Modlime sa za tých, čo nám zle robia.

Aby sme mohli druhým naozaj odpustiť, musíme sa za nich najprv modliť.

Potom za nich Bohu ďakuje a túžme ich oslobodiť od zla.

Nakoniec ich požehnávajme a želajme dobro!

Robme to tak dlho, kým ich nezačneme milovať.

To je sila, ktorá môže i najhoršieho človeka premeniť na svätca: odpustiť mu, zamilovať si ho a ďakovať za neho Bohu. Vezmime teda do rúk zbraň dobra a zvíťazíme.