T. Ivančič: Požehnávať slovami                                   / Z jeho knihy Za lepší svet /

Pomocou slov sa človek odovzdáva druhým. Ľudia nás poznajú podľa našich slov. Slovami sa navzájom povzbudzujeme a odovzdávame si myšlienky a city. Slová sú všemocné, ak sú naplnené Božím Duchom, ale aj nemocné a škodlivé, ak ich napĺňa zlý duch. Slová nás odkrývajú, ale aj zakrývajú. Slová môžu meniť nás samých, ale aj ľudí a veci okolo nás. Preto je dôležité ako a aké slová hovoríme. Keď hovoríme slová strachu, šírime okolo seba strach. Keď hovoríme o nenávisti a pomste, tie slová stvárňujú aj náš vlastný život. Keď používame slová plné šľachetnosti, dobra, zmierenia, odvahy a viery, aj my sami sa staneme nositeľmi týchto vlastností, ako jednotlivci, ale aj národ.

V Ježišovi z Nazareta sa Boh neodvolateľne postavil na stranu človeka. Preto človek nemôže prehrať boj za pravdu, pokoj a lepší svet. Na našej lodi je Boh, preto sa ona nemôže potopiť. To je skalopevný základ nášho jestvovania i všetkých našich nádejí. Kristov kríž je najmocnejší znak Božieho požehnania na zemi. Na ňom zomrela smrť a zrodil sa život. Zomrela beznádej a zrodila s a budúcnosť. Napĺňajme svoje slová takým obsahom, aby medzi nami vládla istota, spása a pokoj.

Človek je materiálno duchovná bytosť, preto požehnanie môže na neho pôsobiť a meniť ho. Keď sa premenia ľudia, premení sa aj celý svet. Dobrý človek rád hovorí o dobrých veciach, zlý o zlých. Šľachetný strom rodí dobré ovocie divý vinič iba kyslé hrozno. Zem je závislá na človeku. On je jej hospodárom. Ak bude človek nový, čistý, pravdivý a také budú aj jeho slová, potom aj príroda bude taká voči nemu.

Istý muž chcel vstúpiť do detskej nemocnice. Pred otvorenou bránou naľakaný zastal, lebo obrovský pec vyceril naňho zuby. V tom vyšlo z nemocnice päťročné dieťa. Nedbajúc o nič kráčalo v ústrety psovi. Prestrašený muž skríkol: „Dieťa daj pozor! Pes je zúrivý a hryzie!" Dieťa sa zasmialo, pohladkalo psa a povedalo: „Nie , on nehryzie, keď ho máme radi." Boh nás to už dávno učil ústami proroka Izaiáša: „Vtedy vlk s baránkom bude bývať a leopard s kozliatkom spočívať, i teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu a drobný chlapček bude ich zavracať. Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada a do jamy vretenice siahne rukou batoľa. Nebudú zle robiť a nebudú škodiť..." Iz 11,6,8-9

Ak je predmetom našich túžob a myšlienok Božia všemohúcnosť, ľudská statočnosť a pokoj vo svete, odráža sa to aj na nás samých. V človeku sa rodia také myšlienky ako sú jeho túžby a city. Čo je v jeho srdci najsilnejšie o tom hovorí....Lebo z plnosti srdca hovoria ústa...viď Mt 12,14. Preto podľa rečí poznáme ľudské srdce. Slová sú obrazom vnútra, sú zrkadlom duše. Sú otvorom, cez ktorý môžeme vidieť a čítať dušu človeka.

Myslime denne na Božiu lásku, rozpätú za nás na kríži. To nás naplní radosťou, pokojom, optimizmom a oduševnením za mier a blahobyt ľudstva. To bude zdrojom aj nášho zdravia, spokojnosti a radosti zo života. Keď budeme tak aj hovoriť naše slová začnú meniť nás i ľudí okolo nás. Takto príde do nášho sveta svet Boží.

Slová i reči sú obrazom toho, čo je v srdci. Podľa Biblie je srdce stredom  ľudskej osoby. Slová požehnania môžu darovať iba to, čo je v ľudskom srdci. Preto predpokladom požehnávania je čisté a šľachetné srdce. Ak máme čisté srdce, môžu mať slová nášho žehnania zázračný účinok. Hovorí sa, že aj jazyky žiaria, ale sila ich vyžarovania je rozdielna. Čím je ktorý jazyk starší, tým žiari silnejšie. Zreteľne to vidno na liturgických jazykoch a jazykoch, v ktorých je napísané Sväté Písmo. Osobitne silne pôsobí latinčina, lebo bola liturgickým jazykom takmer 2000 rokov. Podobne silne žiaria aj jazyky hebrejsky, aramejsky a grécky. Klasické jazyky, gréčtina a latinčina žiaria aj kultúrou ktorú predstavujú. Keď sa ich naučíme, staneme sa súčasnými aj ich kultúry.

Jazyky žijú. Hovorená reč vyžaruje lúče, ktoré sa šíria vesmírom. Tam sa nestratia, preto platí, že naše reči budú aj našimi svedkami. Za každé svoje slovo budú ľudia skladať účty, povedal nám sám Ježiš. Slová pôsobia, sugerujú, ubíjajú, alebo oživujú. Negatívne reči treba potláčať pozitívnymi. Zlé myšlienky a temný obsah v rečiach možno potierať a ničiť svetlými, optimistickými rečami a slovami s Božím obsahom. Slová požehnania čistia od zhubných slov celý vesmír. Prostredie v ktorom žijeme, nás prestane bombardovať negatívnym obsahom, keď ho budeme slovami požehnávať.

Keď sa niektorý jazyk, alebo slová dlho používajú na požehnávanie, stanú sa nám sympatickými a akoby prostredníkom požehnávania. Za nevhodné na požehnávanie považujeme jazyky preplnené nadávkami, kliatím a nehanebnými slovami, lebo v nás vyvolávajú odpor. Prostredie v ktorom žijeme, potrebuje ľudí, čo požehnávajú, aby očistili svet a oslobodili ho pre zrod nových ľudí. Aj jazyky , ktorými hovoríme, potrebujú očistu požehnávaním. Čím bude čistejší náš jazyk, tým budú čistejšie aj medziľudské vzťahy, kultúra, modlitba a umenie.

Biblické žehnania

Čo hovoriť, keď požehnávame? O tom nás poúča sv. písmo. Kráľ Melchizedech požehnal Abraháma slovami: Buď požehnaný, Abram, od najvyššieho Boha, Stvoriteľa neba a zeme! Nech je zvelebený najvyšší Boh, ktorý ti dal do rúk tvojich nepriateľov!" Gn14,19. Izákovo požehnanie prvorodeného prešlo na Jakuba slovami: „Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a zo žírnosti zeme, tiež hojnosť muštu a zrna!...Kto bude teba preklínať nech je prekliaty, a kto bude teba žehnať, nech je požehnaný!" Gn27,28 Slová majú netušenú silu, či sú to už slová kliatby, alebo požehnania. Osobitne veľkú silu majú slová kňaza a slová otca a matky. Silou Izákovho požehnania prešlo právo prvorodenstva z Ezaua na mladšieho Jakuba. Hoci Jakub získal otcovo požehnanie podvodom, nestratilo na platnosti.

Mojžišovi prikázal Pán takto požehnávať Izraelitov: „Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni. Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a dá ti pokoja! Nm 6,24. Tieto slová požehnávania sa môže naučiť každý veriaci a s nimi požehnávať.

Ak chceš požehnať seba aj svojich najbližších použi 67 žalm: „Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás a tvoja tvár nech žiari nad nami, aby sa tvoja cesta stala známou na zemi a tvoja spása medzi všetkými národmi. Bože, nech ťa velebia národy, nech ťa velebia všetky národy. Nech sa tešia a jasajú národy, že spravodlivo súdiš ľudí a spravuješ národy na zemi. Bože, nech ťa velebia národy, nech ťa velebia všetky národy. Zem vydala svoj plod; nech nás požehná Boh, náš Boh; nech nás Boh požehná a nech si ho ctia všetky končiny zeme.

Aj ďalšie žalmy obsahujú žehnania: „Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému. Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi." Ž 103

Alebo: „Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, čo bdiete v noci v dome Pánovom. Zdvíhajte svoje ruky k svätyni a zvelebujte Pána. Nech ťa žehná Pán zo Siona, ktorý stvoril nebo i zem." Ž 134

Veľkolepé je žehnanie, vyspievané v modlitbe troch mládencov hodených do ohnivej pece: Dan 3,52„Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, chválitebný, slávny a vyvýšený naveky. Zvelebené je tvoje slávne sväté meno, chválitebné a vyvýšené naveky. Zvelebený si v chráme svojej svätej slávy, chválitebný a preslávený naveky. Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva, chválitebný a vyvýšený naveky. Zvelebený si, čo hľadíš do priepasti a tróniš nad cherubmi, chválitebný a vyvýšený naveky. Zvelebený si na nebeskej oblohe a chválitebný a slávny naveky. Dobrorečte Pánovi, všetky diela Pánove, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, anjeli Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, nebesá, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetky vody, ktoré sú nad nebom, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetky mocnosti Pánove, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, slnko a mesiac, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, hviezdy na nebi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetok dážď a rosa, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetky vetry, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, oheň a horúčosť, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, zima a horúčosť chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, rosa a mráz, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, mráz a zima, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, ľad a sneh, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, noci a dni, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, svetlo a tma, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, blesky a oblaky, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobroreč Pánovi, zem, chváľ a vyvyšuj ho naveky! Dobrorečte Pánovi, vrchy a kopce, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetky plody zeme, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, pramene, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, moria a rieky, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, veľryby a všetko, čo sa hmýri vo vode, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetky vtáčky neba, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, všetka divina a zvieratá, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, synovia človeka, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobroreč Pánovi, Izrael, chváľ a vyvyšuj ho naveky. Dobrorečte Pánovi, kňazi Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, služobníci Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, duchovia a duše spravodlivých, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, svätí a pokorní srdcom, chváľte a vyvyšujte ho naveky! Dobrorečte Pánovi, Ananiáš, Azariáš, Mízael, chváľte a vyvyšujte ho naveky, pretože nás vytrhol z podsvetia, vyslobodil nás z ruky smrti, vymanil nás zo stredu horiaceho plameňa a sprostred ohňa nás vytrhol. Oslavujte Pána, pretože je dobrý, že večne trvá jeho milosrdenstvo. Dobrorečte Pánovi, Bohu bohov, všetci nábožní, chváľte a oslavujte ho, pretože na všetky veky trvá jeho milosrdenstvo."

Aj v NZ nájdeme žehnanie adresované Bohu. „Benediktus" Zachariáša po narodení svojho syna Jána Krstiteľa, keď sa mu rozviazal jazyk: Nech je zvelebený Pán Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud." Lk 1,68

A žehnanie sv. Pavla: „Nech je zvelebený Boha otec nášho pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním." Ef 1,3