Duchovná sila požehnania

Od Boha pochádza každé požehnanie...Pri každom požehnaní, či už požehnáva Boh priamo alebo cez ľudí, sprostredkuje sa a udeľuje jeho milosť, prisľubuje sa jeho pomoc a utvrdzuje sa viera v neho. Vtedy vlastne sám Boh požehnáva a preukazuje nám svoju dobrotu. No aj človek môže „požehnávať" Boha!

Keď ľudia požehnávajú Boha, chvália Boha a prehlasujú ho za dobrého a milosrdného. Boh je plnosť bytia, absolútna dobrota a krása, preto mu ako ľudia nič nemôžeme pridať. No môžeme mu dať svoje osobné vyznanie, že je svätý, dobrý a milosrdný. Môžeme mu to však vyjadriť iba vtedy keď v to veríme. Preto žehnanie (blahorečenie) Boha predpokladá poznanie Boha a jeho vlastností. Bez tohto sú naše blahorečenia prázdnymi slovami. Podľa sv. písma všetko, čo Boh stvoril a čo svojou prozreteľnou milosťou vo svete udržiava vyžaruje Božie požehnanie a môže povzbudiť ľudí aby mu blahorečili a velebili ho. Platí to najmä odvtedy, čo sa SLOVO stalo telom. Všetky veci na tomto svete sa začali posväcovať tajomstvom jeho vtelenia.

Velebiť Boha teda znamená preukazovať mu svoju vďačnosť. Ľudia tak velebia Boha, že mu vyjadrujú pochvalu a vďaku, klaňajú sa mu a slúžia mu. Aj keď požehnávame ľudí, aj vtedy sa naše žehnania vzťahujú predovšetkým a v prvom rade na Boha, lebo tým uznávame jeho dobrotu a veľkosť. Keď človek velebí Boha, otvára svoje srdce Božej dobrote a uschopňuje sa prijímať Božie dary a veriť, že ho Boh miluje a myslí to s ním iba dobre. Keď žehnáme - dobrorečíme Bohu, sami sme tým požehnaní a stávame sa nositeľmi požehnania pre druhých.

Ľudia môžu navzájom požehnávať jedni druhých. Čo sa pri tom deje? Vzývajú vtedy Božiu pomoc alebo na jednotlivcov, alebo na celú skupinu. Žehnanie teda prináša Božiu posilu a pomoc tam, kam smerujeme svoje požehnanie. Tak vnášame spásu do sveta, svetlo do tmy, lásku do nenávisti, zdravie do bolesti, pokoj do rozbitých vzťahov a dobrotu do zloby. Požehnanie čistí priestory, zaháňa zlo, vnáša radosť, obracia ľudí a mení spoločnosť. Mení nielen ľudí a ľudské spoločenstvá, ale aj prírodu, lebo požehnanie možno udeľovať aj stvoreným veciam, ktorých hojnosťou a rôznorodosťou požehnáva Boh človeka.

Požehnávanie je duchovná sila. Duch oživuje, telo nič neosoží, vraví Pán Ježiš. Duch je tou silou, ktorá vychádzala z Ježiša a všetko uzdravovala. Duch je sloboda. On dáva pokoj, lásku, dobrotu, vernosť, blaho , radosť, zdržanlivosť, veľkodušnosť a všetky dary. Duch víťazí nad hriechom, nenávisťou, chorobami a smrťou, zaháňa zlých duchov, vytvára zdravé medziľudské vzťahy, podnecuje tvorivosť. Duch je živá bytosť, ktorá všetko drží spolu, všetkému dáva život, všetko udržiava a všetko vedia k cieľu. Boh je Duch a Boh je aj Láska! Duch je sila, ktorá všetko drží, za všetkým stojí, vo všetkom sa nachádza a všade sa prejavuje životom. Možno ho poznať podľa znakov. Na kvete vidíme očami nielen jeho hmotný základ, ale aj duchovnú bytosť ktorá všetko udržuje. Vnútro človeka je duchovnej povahy preto sa prejavuje znakmi. Keby človek nemal jazyk, nemohol by sa prejavovať rečou, keby nemal sluch nemohol by počúvať, keby nemal nohy nemohol by tancovať a robiť isté športy, keby vôbec nemal oči bol by na tom horšie ako človek, ktorému práve vzali jeho potrené okuliare, cez ktoré sa pozeral na svet okolo seba. Telo je nástroj, cez ktorý sa osoba človeka prejavuje. Telo môže rásť, alebo slabnúť, osoba však zostáva vždy tá istá. Orgány sa dajú transplantovať, osoba však nie. Duch človeka oživuje jeho orgány, ale orgány nie sú človekom. Duch je to, čo drží mäso, kosti, svaly i všetky telesné orgány v celosti. osoba v človeku je duch.

Ako osoba, tak aj žehnanie navonok sa prejavuje znakmi. Ako reč vyjadruje neviditeľnú myšlienku, ako obrazy a kresby viditeľne sprostredkúvajú neviditeľnú krásu, ako zvuky vytvárajú hudbu a slová vyjadrujú aj najskrytejšie neviditeľné myšlienky, tak žehnania prenášajú Božiu silu do našej každodennej skutočnosti. Ako lúče slnka prinášajú neviditeľné teplo a zdravie, tak žehnanie zohrieva chlad nenávisti a zjemňuje hrubosť ducha. Ako skúsený herec dokáže zahrať nejakú scénu tak, že privedie k slzám, alebo k smiechu celé hľadisko, aj požehnanie prenáša Boží súcit a sympatiu do ľudských sŕdc. Ako nás priateľský pohľad povzbudí, tak požehnanie zaženie v nás strach. Ako nás matkino pohladenie naplní nežnosťou, tak aj požehnanie nám sprostredkúva Božiu nežnosť. Ako láska premení milujúceho na iného človeka, tak požehnanie otvára v ľuďoch priestor pre Boží svet lásky, tvorivosti a pokoja. Ako prevaha zbraní umožňuje poraziť nepriateľa, tak požehnanie premáha zlo, diabla a všetko negatívne. Ako štít zastavuje strely a údery kopijou, tak požehnanie odvracia strely pokušenia a láme kopije zla a preklínania. Ako olovená platňa chráni pred nebezpečným rontgenovým žiarením, tak aj požehnanie zastavuje negatívne, temné a zlé žiarenie okolo nás.

Človek, ktorý požehnáva je obklopený Božou ochranou, akoby bol obklopený pancierovým múrom a záchrannej pevnosti. Požehnanie chráni od negatívnych vplyvov a obohacuje pozitívnymi silami. Požehnanie vytvára čisté, pokojné a zdravé prostredie a potláča v ňom negatívne a rozkladné sily. Človek je akoby ponorený do mora neviditeľných negatívnych vplyvov ako sú: hriechy všetkého druhu, hlavne nadávky, špatné myšlienky, zlé predsavzatia, nenávisť, zvady, vyhrážky, preklínania, mágia, ohovárky, lži, vojny , krádeže, zbojstvá, egoizmus, pomstychtivosť....Toto všetko zaplavuje duu a zadúša v nej životný elán, tvorivosť a optimizmus. Požehnanie rozháňa tento dym zla, čistí vzduch od dymu diabla, vytvára čisté priestory, vracia pôvab nevinnosti, posilňuje cudnosť i skromnosť a dodáva silu k pokore. Požehnanie uzmieruje rozvadených priateľov, vedie nepriateľov, aby zasadli k rokovaciemu stolu, obnovuje lásku a odpustenie medzi rozhnevanými bratmi a susedmi, dáva životu nový smer a novú príťažlivosť, posilňuje v človeku tvorivý rozmach, odkrýva krásu kultúry a nábožnosti a vracia človeka jemu samému a jeho prameňu, Bohu. Požehnanie vyprosuje silu a vôľu, aby sme znova začali veriť a dodáva odvahu, aby sme napriek všetkým hrozbám kráčali s radosťou životom.

Na svete sa bude dať žiť, lebo sú na ňom ľudia ktorí požehnávajú. Oni sú požehnaním zeme, požehnaním, ktoré udržiava náš svet, aby sa úplne nerozpadol. Čo znamená požehnanie pre svet a život pochopíme vtedy, keď porovnáme krajiny vedúce vojny s krajinami žijúcimi v mieri, keď porovnáme otrávené ovzdušia zlého manželstva s čistým ovzduším vzájomnej manželskej úcty a lásky, keď porovnáme človeka, ktorý teší, pozdravuje druhých a miluje s človekom, ktorý znechucuje a straší iných, kladie všemožné prekážky a odporuje všetkému pozitívnemu a dobrému. Pozri sa na silu pozitívnych snáh a ma rozkladnú silu negatívnych emócií a zbadáš, aká veľká je sila požehnania. Požehnanie má väčšiu silu ako všetky negatívne sily, lebo ho udeľuje sám Boh. Požehnávanie vytvára priestor, v ktorom človek môže byť Božím dieťaťom, priestor, ktorý je večný a v ktorom sa neumiera. Požehnanie je teda obrovská duchovná sila, ktorú nám a našim blížnym daroval sám Boh!!!