Tomislav Ivančič:    OVOCIE POŽEHNANIA  / Z jeho knihy Za lepší svet /

Subjektami požehnania je Boh a každé rozumné stvorenie. Objektmi môžu byť nielen Boh a rozumné stvorenie, ale aj živá a neživá príroda! / Viď príklady podľa nášho modlitebníka !!! teda požehnania adventného venca, pri jasličkách, domu, vína, rodín, svätoblažejské, veľkonočných pokrmov, bylín a kvetov, prosba o požehnanie úrody, domu nádeje, sviec, matky pred pôrodom, matky po pôrode, detí, chorého dieťaťa, chorého človeka, snúbencov, jubilujúcich manželov, starých ľudí, pútnikov, kríža, liturgického rúcha, ruženca, obrazu a sochy svätca, modlitebnej knižky, zvona, organa, jasličiek, kalicha a patény, vozidla, krížovej cesty, devocionálií, procesiovej zástavy, požehnanie na začiatku stavby, novej nemocnice, zdravotného ústavu, liečebného ústavu, novej školy....atď / Teraz sa osobitne sústredíme na príjemcu požehnania. Človek, najmä ak je ranený hriechom, môže požehnaniu odporovať, môže mu postaviť prekážku. Pýtame sa teda: Môže sa požehnávať a môže požehnanie priniesť aj svoje plody, aj keď mu príjemca kladie prekážky? Rozlišujeme teda dva druhy prekážok požehnania: Prekážky môžu byť v nás, alebo v iných. Najprv si odpovieme na otázku ako sa máme otvoriť mi, keď náš druhí žehnajú. Až potom si odpovieme na otázku, čo robiť, aby sa druhí otvorili nášmu požehnaniu.

1. časť : AKO prijímať požehnanie?

Podmienkou úspešného prijímania požehnania je poníženosť - pokora! Poníženosť je reálne, rozumné a triezve uvedomenie si, že úplne závisíme od Boha, preto najdôležitejšie je priateliť sa s Bohom. Len jedno sa nám nesmie stať: žiť v nepriateľstve s Bohom! / viď evanjelium o svadbe a hosťovi bez svadobného rúcha/  a zotrvávať v hriechu a nenávisti. Väčšej tragédie ako je táto niet a ani nemôže byť! Veľkí ľudia vedia prijímať. Prijímať môžeme materiálne aj duchovné bohatstvá. Niet malých ľudí ani malého života. Aj čistič ulíc môže byť geniálny, keď robí svoju prácu s láskou a ako najlepšie vie, keď prosí Boha, aby ho podporil svojou silou konať vždy tak. Aj Cirkev prosí Boha za nás, aby nás oslobodil od nedbalosti a zanedbávania Božích vnuknutí / viď litánie k všetkým svätým/

Požehnaniu sa človek môže zatvoriť hriechmi ako sú nenávisť, pýcha, egoizmus, lakomosť, hmotárstvo, honba za peniazmi, závisť a každý zlý skutok. Hriechom sa zatvárame Bohu a dovoľujeme diablovi, klamárovi a pokušiteľovi, aby nás zvádzal na zlé a blokoval v nás Božie vnuknutia.

Prekážkou požehnania sú aj rôzne modly. Modla je stvorené bytie, ohraničený tvor. Nech sú modly akokoľvek veľké, vždy sú iba ohraničené a nemôžu dávať život bez hraníc!

Požehnaniu sa zatvárame aj nadávaním, ohováraním, preklínaním a tým, že blížnemu prajeme zlo a neodpúšťame mu. Kto ohovára, sám sa stane takým ako je ten, koho ohovára. Priznať si hriechy, odpustiť druhým a zrieknuť sa modiel sú základné podmienky pre prijatie požehnania. Treba sa teda najprv odvrátiť od modiel a oslobodiť sa od otroctva peňazí, vecí, ľudí a zlých duchovných síl. Previazanosťou s hriechom, nenávisťou a modlami sa zatvárame pred Bohom! Človek zaujatý prácou, si niekedy neuvedomí, že mu priateľ priniesol dar a nepočuje čo mu dôležité hovorí! Podobne ani človek otrocky naviazaný na ľudí, alebo na veci nemôže prijať požehnanie. Hriech je nepriateľom Boha, preto nám znemožňuje prijať Božie dary. Ak ho nezanecháme, vzmáha sa neláska a my nemôžeme prijať dar od Boha, lebo Boh je láska! Preto je dôležité, aby sme splnili základné podmienky pre prijatie požehnania.

2. časť : AKO    OTVORIŤ    PRE    POŽEHNANIE    INÝCH

Druhou otázkou je, čo s ľuďmi, ktorí sa nevedia alebo nemôžu otvoriť požehnaniu. Môžeme im pomôcť? Sv. Písmo a skúsenosti svätých dokazujú, že je to možné. Ako tomu máme rozumieť?

Všetci ľudia sú svojim pozemským údelom zviazaní s hriechom, ale aj s milosťou. Adam zhrešil, preto všetci hrešia, všetci umierajú, trpia a odvracajú sa od Boha. Podľa zákona spojených nádob sa zlo a hriech jedného človeka preliali na všetkých ľudí v dejinách.  To isté, ale ešte vo väčšej miere sa stalo s milosťou a spásou. Ak sme predtým boli zviazaní s hriechom, tak sme teraz a omnoho plnšie zviazaní s milosťou.

Ježiš je nový Adam. Ako starý Adam preniesol na všetkých ľudí hriech, vinu, smrť a utrpenie, tak nový Adam - Kristus preniesol na všetkých ľudí oslobodenie od hriechu, vykúpenie, zmŕtvychvstanie, víťazstvo nad utrpením a Božiu blízkosť. Celé ľudstvo je ako jedno telo. Ako otec rodiny prenáša na deti svoje meno, krv a majetok, tak urobili aj prvý aj druhý Adam. V prvom Adamovi sme všetci zomreli priateľstvu s Bohom s narodili sa ako jeho nepriatelia. V druhom Adamovi sme všetci zomreli nepriateľstvu s Bohom a narodili sa ako Boží priatelia. Tak, ako sme boli všetci otrokmi hriechu, tak teraz máme všetci možnosť byť slobodnými Božími deťmi.

Prvý aj druhý Adam pôsobili na všetkých ľudí. Z toho sa dá odvodiť, že môžeme pôsobiť jeden na druhého. Keďže máme jednu a tú istú prirodzenosť, mohol starý Adam pôsobiť na všetkých ľudí, hoci aj v negatívnom zmysle. Ježiš sa preto stal človekom, aby mohol pôsobiť na všetkých ľudí a priniesť všetkým spásu. Teda všetci môžeme pôsobiť jedny na druhých. Ako sa injekciou do ruky môžu liečiť pľúca, tak sa jeden človek môže stať Božou injekciou, ktorou Boh vylieči druhých. To je solidárnosť v hriechu i v milosti. Ako zlý príklad kazí druhých, tak dobrý príklad povzbudzuje iných k lepšiemu.

Teraz si odpovedzme na otázku, ako pôsobiť na druhých ľudí. Pretože negatívne myšlienky, city, slová, alebo činy blokujú dobrotu, lásku, zdravie i pokoj, musíme najprv odstrániť blokády požehnania. Zlo je ako tma a dobro je ako svetlo. Tma sa nezaháňa tmou, ale iba svetlom. Preto, keď sa odstránia negatívne city, myšlienky, slová i skutky a nahradia sa pozitívnymi, uvoľnia sa tak cesty pre účinkovanie požehnania.

Aby sme mohli požehnaním pôsobiť na blížneho, musíme si najprv sami priznať hriechy, ktorými sme ho pohoršili a kajať sa za ne! Potom mu odpustiť urážky, ktoré nám on spôsobil. To značí, že tie urážky neviažeme sebecky na seba, ale sa ich vlastným odriekaním zriekame a oslobodzujeme sa tak od ich negatívneho vplyvu na nás. Je veľmi dôležité, aby sme neboli v nepriateľstve a nenávisti s tými ktorými chceme sprostredkovať Božiu injekciu / a vôbec s nikým/. Ináč naše ruky budú nepriechodné pre prívod lieku k pľúcam. Keď sa zbavíme svojich hriechov, najmä vo vzťahu k tým, ktorých žehnáme, keď sa odriekame sebeckého vzťahu k nim a keď ich prijmeme takých, akí sú, požehnanie môže k nim tiecť.

Keď sa nám zdá, že je niekto veľmi previazaný so zlom a nechce sa nám veriť, že mu naše požehnanie pomôže, uvedomme si, že neexistujú bezvýchodiskové situácie a všemohúce zlo. Najprv zo srdca odpusťme tej osobe, potom si ju zamilujme ako chorého človeka, ktorému treba pomôcť a potom úpenlivo prosme Boha za neho, za takého aký je! Skúsenosť ukázala, že takáto modlitba obmäkčila a premenila i tie najťažšie prípady. Odpustenie zaháňa tmu a láska vytvára priestor, v ktorom môže pôsobiť Boh svojou milosťou. Nezabudnime na zvelebovanie Boha, ktoré v nás posilní vieru v Božiu všemohúcnosť.

Akú silu má velebenie Boha ukázal súboj Dávida s Goliášom. Zdalo sa , že Goliášovo zlo je všemohúce a že dobrota a neozbrojenosť neskúseného mladíka Dávida sú slabé. Keď však Dávid, velebiac všemohúceho Boha , šiel v jeho mene proti ozbrojenému Goliášovi s prakom a kameňom, porazil jeho i vojsko, ktoré stálo za ním. Odpúšťanie, láska a zvelebovanie Boha prinesú vždy isté víťazstvo.

Pani R. modlitbou za manžela, ktorý pil a opustil ju, vrátila deťom otca a všetci v rodine sa obrátili. Jeden tridsaťročný syn M. modlitbou žehnania úplne oslobodil svojho starého otca od alkoholu. Jedna matka, ktorá sa takto iba tri týždne modlila vrátila na správnu cestu svoje dcéry aj syna. Ďalšie osoby svedčia, že sa im žehnaním podarilo oslobodiť silných fajčiarov od otroctva cigariet.

Okrem spomínaných úkonov, ktoré sú podmienkou požehnávania,  aj vytrvalé žehnanie mení ľudí. Pán N. bol ustavične zúfalý pre ustavičné zvady so susedmi. Potom sa rozhodol, že ich začne požehnávať. Po relatívne krátkom čase sa sám celkom premenil. Žehnanie, ktoré stále s vierou opakoval zázračne pomohlo. On i jeho predtým neznesiteľní susedia sa stali najlepšími priateľmi. Požehnanie nepozná neprekonateľné prekážky. Preniká do sŕdc ľudí. Božie kráľovstvo trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú - hovorí Ježiš. I keď sú okná domu  zatvorené, lúč slnka prenikne aj cez malú štrbinku a upozorní tých, čo sú v dome, že svetlo je blízko. Aj keď sú dvere zatvorené, do izby prenikne trocha vzduchu. Neexistuje hermeticky uzavreté srdce. Požehnanie vnikne do každého srdca a prinesie doň nádej. Aj v najväčšej tme raz svitne zora. Aj v najtemnejšej noci svietia hviezdy a s nimi aj nádej v Boha, prameň každého svetla.

Požehnávať treba aj vtedy, keď niet nijakej nádeje. Všetkých, čo požehnávajú musí sprevádzať viera. Keď sa ti o niekom zdá, že požehnávať ho už nemá zmysel, začni Boha chváliť a ďakovať za neho. Beznádej je znamením, že tvoje viera je mŕtva. Keď začneš ďakovať za tmu svojej bezradnosti, tvoje viera ožije, sily zla sa rozpadnú a v tebe sa rozsvieti svetlo nádeje v Božiu všemohúcnosť. „Všetko je možné tomu, kto verí!" Mk 9,23 Vďakyvzdávanie zapaľuje i najmenšiu iskru nádeje a posilňuje vieru. Dôležité je pritom myslieť na Božiu dobrotu a všemohúcnosť.

Zakončíme krátkym zhrnutím: Aby sme mohli požehnávať, najprv musíme my prijímať požehnanie od Boha. Aby sme mohli prijať požehnanie musíme maž úmysel odovzdať ho druhým s takou láskou, s akou ho dáva Boh. Aby druhí mohli prijať naše požehnanie, je potrebné, aby sa mu otvorili a odstránili v sebe všetky prekážky požehnania. Vtedy sa požehnanie stane všemocným a jeho prostredníctvom sa zrodí nový, lepší svet.

Požehnávaním sa v nás i vo svete oslobodzujú všemohúce sily, Božie sily, ktorým sa nič nedokáže protiviť. Je teda na nás, aby sme zhromažďovali ľudí, ktorí chcú požehnávať a tak vytvárať základné podmienky pre zrod lepšieho sveta. Keď sa človek premení vo svojom srdci a vo svedomí, premení sa v ňom všetko. Oslobodenie človeka očakáva celá príroda, aby sa aj ona oslobodila od ekologickej otravy. /porovnaj Rim 8,19-22/ Podľa Sv. Písma je príroda zotročená hriechom človeka. Keď sa oslobodí človek, bude slobodná aj príroda a celý svet. To je veľká perspektíva požehnávania.