T. Ivančič: Prijímať  požehnanie    / Z jeho knihy Za lepší svet /

Keďže všetko vyžaruje, môžeme zo všetkého prijímať požehnanie. Je však dôležité, aby sme prijímali požehnanie, ktoré je od Boha. Všetko je plné Božieho požehnania, lebo všetko nám daroval Boh. On stvoril všetky časti nášho tela, utkal každú bunku nášho organizmu, usadil každý orgán. Dal nám život a vdýchol do nás nesmrteľnú dušu. Do nášho tela vložil city a veľkodušne nám daroval slobodnú vôľu. Od neho sme dostali schopnosť zapamätať si minulosť a reprodukovať v mysli svoje zážitky. On stvoril náš rozum a uviedol v ňom do pohybu lavínu myšlienok a rozmýšľania. On nás uspôsobil, aby sme boli tvorcami vo svete stvoreného. Dal nám náboženského ducha, aby sme túžili po modlitbe, viere a láske. Jedným slovom všetko nám daroval Boh. Keď teda žijeme v spojení s ním - svojim zdrojom víťazíme nad svetom. Keď vďačne prijímame všetko, čo nám Boh dal, prijímame jeho požehnanie, ktoré je základom každého dobra.

Príroda je dobré Božie stvorenie. Čím hlbšie ju vnímame, tým máme viac požehnania. Stačí sa pozerať na prekrásny svet, na šíre pláne, krásne úvaly, jazerá, čistiny i údolia, rieky i lesy a už je naša duša plná nadšenia, radosti a optimizmu. Keď sa dívame, ako sa dieťa hrá, cítime, že život je zázračná hra a že prehnané starosti nie sú na mieste. Na naši myseľ však pôsobia aj zážitky, obrazy a udalosti zo sveta. Tie nás niekedy tlačia, ba dokonca často aj mučia. Do nášho vnútra môžu dokonca vojsť aj zlé príklady, ktoré nás oddeľujú od Boha a pôsobia v nás negatívne. Nečisté svedomie hryzie a rozdeľuje dušu, zlý skutok vyvoláva strach a plodí nenávisť v medziľudských vzťahoch. Naše svedomie prijíma dobré aj zlé vplyvy a všetky pôsobia na náš vlastný život a vyžarujú na druhých okolo nás.

Je dôležité, aby sme škaredý a zlý obsah z podvedomia odstránili, alebo aspoň potlačili dobrým, čistým a krásnym obsahom. Stačí, keď sa v trápeniach, pokušeniach a ťažkostiach zastavíme pri peknom obraze, zahľadíme na kvet, na horský vodopád alebo na rozkvitnuté brehy bystriny, premôžeme v sebe zlo. Všetko, čo je okolo nás požehnané prináša požehnanie aj nám. Všetko pekné a dobré pochádza totiž od Boha a je znamením jeho víťazstva nad zlom. Takto môžeme pociťovať pokoj, radosť, šťastie a životný elán v najťažších životných situáciách.

Istý mladík utiekol z paluby americkej vojenskej lode. Nazdával sa, že sa v člne dostane na pobrežie a oslobodí sa od vojenskej služby. No prepočítal sa, pobrežie bolo príliš ďaleko. Dvadsať dní bezmocne bojoval s vlnami oceánu. Našli ho polomŕtveho a keď sa na palube zotavil povedal: „Stále som myslel na svoje dievča a na jeho vernosť ku mne a to mi dodávalo silu vytrvať." Myšlienka na vernú lásku ho udržiavala pri živote. Príhoda dokazuje, že človeka môže zachrániť aj spomienka na niekoho, kto ho verne čaká.

 

Čakaj ma a ja sa vrátim - Len veľmi ma čakaj, čakaj,

keď sa žlté dažde noci naplnia smútkom, čakaj, keď metelica zúri,

čakaj, keď horúčavy pália, čakaj, keď iných už nečakajú - pozabudnúc včera.

 

Čakaj, keď z ďalekých miest listy neprichádzajú,

čakaj, keď už majú čakania dosť  všetci, čo spolu čakajú.

Čakaj ma a ja sa vrátim, neželaj dobro tým, čo naspamäť vedia, že zabudnúť je čas.

 

Nech uverí syn i mať, že mňa už niet, nech priateľov omrzí čakanie, posadajúc si okolo ohníka vypijú varené vínko na moju pamiatku...

 

Čakaj. A s nimi spolu piť sa neponáhľaj.

Čakaj ma a ja sa vrátim všetkým smrtiam navzdor.

 

Kto ma nečakal nech povie: mal šťastie!

Kto nevie čakať nepochopí, vedieť nebude,

že zachránila si ma ty jediná čakaním svojim dlhým.

Ako som prežil budeme vedieť len ty a ja, lebo si vedela čakať, ako iný nevedel.

 

Ľudia prinášajú požehnanie jedni druhým. Preto je dôležité aký je obsah tvojej duše, lebo tým obsahom budeš žiť ty aj druhí. Viera nádej a lásky sú sily prinášajúce požehnanie. Veriť v Boha, dúfať v dobro i napriek zlým prognózam a milovať aj vtedy keď sa ťa zmocňuje nenávisť, to prináša požehnanie, to ťa mení a dáva ti silu vydržať v každej situácii. Si tým, v čo veríš a veríš v to, čo dúfaš. Pozitívne a čisté myšlienky ti pomáhajú statočne žiť a zvíťaziť, lebo s ú spojené s Bohom.

Tvoj vzťah k blížnym sa riadi podľa toho, čo si o nich myslíš a čo od nich očakávaš. Mnoho veľkých talentov prepadlo už v mladosti, lebo rodičia nepodržali svoje deti v ťažkých situáciách. Veľa talentov sa nevyvinulo, lebo rodičia negatívnymi prognózami ubili v deťoch vôľu po živote. Často ich okrikujú: Z teba nikdy nič nebude, ty nič nevieš, alebo: Si naničhodník. Takéto výrazy ako kliatba podlamujú veľké myšlienky plány a nadanie detí. Ak ľudí kŕmime nádejou budú mať úspech. Ak ich kŕmime vierou dobijú svet. Očakávajme vždy to najlepšie! Vtedy to najlepšie bude vstupovať do nášho života i do života ľudí okolo nás. Naším spoločníkom nech je vždy Boh. On nás cez Cirkev chráni svojim požehnaním.

Prijímať požehnanie znamená oživovať v sebe blaho a dobro, ktoré nosíme v sebe. Keď prijímame, čo je okolo nás pozitívne, tým sa obohacujeme. Najdôležitejšie je, aby sme v sebe oživovali prítomnosť Ježiša Krista a Ducha Svätého.

„Nech svetlo tvojich očí svieti ako svieca, položená v tme, aby pútnikovi ukázala cestu a vystríhala ho, keď je vonku búrka a nečas." /Požehnanie z Írska/