Tomislav Ivančič:     Vyžarovať  požehnanie   / Z jeho knihy Za lepší svet /

Už tým, že človek existuje je požehnaním pre iných. Človek je celkom z tela a duše. Telo dostal od rodičov v matkinom lone, dušu mu vdýchol Boh v okamihu počatia. Človek teda nie je dielom náhody, ale je Bohom vedome vyvolenou osobou s vlastným životným poslaním tu na zemi v ľudskom spoločenstve. Človek je jednotný a nedeliteľný. Je Božím dielom. Bohom darovaný dych je večná, nesmrteľná duša. Spojená s telom tvorí dejiny ľudskej osobnosti. V človeku sa prejavuje ako víťazná sila nad slabosťou tela, nad útokmi a zvodmi hriechu, nad bolesťami a pádmi. Hriech síce vyhráva jednotlivé bitky, ale celú vojnu s hriechom vyhráva človek a vyhráva ju silou vykupiteľskej milosti, ktorú mu daroval Boh, aby ho vyliečil z porážok, rán, strachu a nezmyselného utrpenia. Tá nesmrteľná osobnosť v človeku - to je Boží klíčok v ňom, ktorý silou Kristovho kríža a zmŕtvychvstania a silou Ducha Svätého neustále rastie a v človeku sa rozvíja Boží život. Preto človek neustále vyžaruje okolo seba vnútro svojej osobnosti. Aj keď je poznačený hriechom, vždy v ňom ostáva niečo dobrého a a svetlého, čo osvetľuje tmu ľudských dejín a ľudského bytia.

Rôzni ľudia žiaria rozlične. No podstatné je v nich ono božské žiarenie, lebo nakoľko sú existenciou a nakoľko sú bytiami, sú od Boha. Podľa Karlfrieda Durckheima všetky veci a bytosti vyžarujú niečo osobitné. Inak žiaria dobrí a zdraví ľudia, inak chorí a zlí. Jestvuje aj temné vyžarovanie, iné ako vyžarovanie človeka, ktorý je chorý, nešťastný, alebo v zlej nálade. Podľa Durckheima je to temné vyžarovanie démonické, diabolské, deštruktívne vyžarovanie zla a Zlého, ktorý je posmievačom všetkého pozitívneho. Doslova píše: „Existuje deštruktívne žiarenie u ľudí, vecí a priestorov, ktoré sú obsadené temnými silami." Ľudia môžu aj vedome vyžarovať dobro alebo zlo. Môžeme to nazvať požehnávaním, alebo preklínaním. Vyžarujem však aj vtedy keď si to neuvedomujeme. Človek môže vyžarovať však iba to čo má, čo si nosí v sebe. Keď je v ňom svetlo, vtedy tma uteká od neho. Keď je v ňom tma, vnáša do sveta tmu. Aby vyžaroval požehnanie musí byť požehnaný a nosiť v sebe dobro. Tým dobrom je všetko, čo je dobré a pozitívne, lebo všetko dobro pochádza od Boha, ktorý je dobrý...viď Jak 1,17 „Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je z hora, zostupuje od otca svetiel, u ktorého niet premeny a ani zatmenia z obratu."

Keď človek nosí v sebe dobro a pozitívno, keď nosí v sebe poctivé, pravdivé a perspektívne myšlienky a odpúšťanie, je v Bohu a Boh je v ňom. Vtedy vyžaruje Boha. Gándhí bol presvedčený, že pozitívne myšlienky majú väčšiu silu ako napísané a vyslovené slová. Ľudia premýšľajú predovšetkým o tom , čo je v nich. Ich myšlienky žiaria navonok, vytvárajú žiarenie, ktoré nazývame „duch času" alebo názor na svet. Keď človek nosí v sebe myšlienky evanjelia, vyžaruje ducha Evanjelia. Stáva sa takým, ako chce Kristus. „My však máme Kristovo zmýšľanie" /1 Kor 2,16/ On si tak osvojil ducha Evanjelia, že mohol o sebe povedať „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus." Gal 2,20. Preto, čo do priestoru žiaril od Pakistanu a ž po Rám, čo do času, cez dvadsať storočí až podnes. Povedal o sebe, že na každom mieste, kamkoľvek príde šíri vôňu Kristovu a tá vôňa je zlým na smrť a dobrým pre život. /2 Kor 2,14-16/

Ježiš Kristus žiari v každom čase a v každom priestore „Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok i Koniec." Zj 22,13. On všetko drží v sebe a všetkým hýbe. On je Pánom všetkých časov a všetkých priestorov. V jeho ruke je údel každého človeka aj beh ľudských dejín.viď Kol 1, 14-20

Ježiš je stredom všetkého bytia, kľúčom na riešenie všetkých existenciálnych hádaniek  a nositeľom dejín. Je Bohom i človekom, preto jedinečným spôsobom žiari v ľuďoch i na ľudstvo. Je jedinou silou nového človeka a celého sveta. Je všemocným požehnaním ľudstva, lebo vyžaruje spásu na každého človeka a presahuje všetko, čo jestvuje, mŕtvu prírodu, rastliny, zvieratá aj ľudí. Svet bol skrze neho stvorený a všetko je zakotvené v ňom. On je svetlom sveta. Je životom, ktorý prúdi všade, je pravdou, ktorá napĺňa poznanie ľudí a je cestou na ktorú všetci smerujú. Od neho sa začína veľkolepý beh ľudských dejín a k nemu smeruje. On je počiatok i cieľ i zmysel, ktorý nesie všetko. Z Ježiša vyžaruje všemohúca láska, ktorá mu pripodobňuje všetko - hovorí Theillard de Chardin. Ježiš vyžaruje Jedinečné požehnanie, ktoré vchádza do všetkého, všetko drží, všetko vedie i napĺňa. Ježiš je požehnanie a jedinečné bohatstvo, ktoré nám poslal Otec.

V ňom nás Otec požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske, on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovaným synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi. V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti. Viď Ef 1,3-7

Ježišovo požehnanie, ktorá na nás zostupuje, spočíva v tom, že nás pretvára na Božie deti, milujúce a milované a že Božie bohatstvo zostupuje na nás. Ježišovo vyžarovanie lásky a dobroty sa už prejavilo v mnohých zázrakoch, znameniach a milosrdenstve voči ľuďom. On ide svetom, dobre robiac. Všetci, čo sa skrze neho otvoria jeho vyžarovaniu, konajú jeho diela a napĺňajú tento svet nebeským požehnaním. Svätci, Kristovi nasledovníci v dejinách Cirkvi žiaria cez veky. Sv. Benedikt žiari už 1500 r. a priťahuje nových členov do rehole benediktínov. Sv. František z Assisi ožiaruje množstvo františkánov a františkánok po osemsto rokov. Tak žiaria aj ostatní svätí. Dnes napr. Matka Tereza, ktorej dobrota priťahuje celé ľudstvo. Nasledujú ju početné devy, ktoré pocítili v nej silu jej žehnania. Každý človek, ktorý sa priblížil k Bohu, vyžaruje na druhých požehnanie, pokoj a život.

Musíme však sami požehnanie prijímať, aby sme mohli byť požehnaním pre iných. Musíme sa otvoriť Božej láske, aby sme sami mohli milovať a napájať sa požehnaniami, ktoré nám Boh ponúka. Ono potom vyžaruje cez nás. Sv. Ignác Antiochijský píše: „Nech Vám bude Kristus soľou života, aby sa nik medzi vami nepokazil, lebo vás budú súdiť podľa vône."

Kristus je mnohorakým spôsobom prítomný v Cirkvi, lebo ona je jeho mystickým telom. Preto aj Cirkev vyžaruje cez veky a priestory. Je ako obrovská vatra, ktorej jas osvetľuje nielen zem a dejiny, ale aj celý vesmír. Každé slávenie Eucharistie je obrovský oheň, ktorý osvetľuje aj hreje zem. Každá sviatosť v Cirkvi vyžaruje nebeské svetlo slobody, zdravia, vernosti, pokoja. Každý veriaci človek žiari milosťou neba. Vo veriacom prebýva Duch Svätý. Veriaci, ktorý prijíma požehnanie zostáva v Ježišovi a Ježiš v ňom. Tak aj skupiny veriacich vyžarujú jeho prítomnosť a jeho lesk. Preto je Cirkev svetlom národov, ako ju nazýva 2. vatikánsky koncil. Každý kláštor predstavuje priestor, ktorý vyžaruje pokoj, spásu a lásku, lebo sa v ňom modlí a žije božie slovo. Istý citlivý mladík povedal: „ Keď sa hoc aj nevedomky ocitnem v blízkosti kostola, alebo kláštora, mám jasný pocit, že som vošiel do priestoru ktorý žiari pokojom a slobodou."

Všade, kde sa veriaci úprimne modlia, vytvárajú priestor slobody a spásy. V jednom experimente sa vychýrení vedci pokúšali zistiť silu energie, ktorú vyžaruje osoba, keď sa úprimne modlí. Reakcie sledovali na škále prístroja. Keď osoba s úprimným povzdychom vzývala meno Božie, vyžarovala toľko energie, že zariadenie nemohlo ukázať jej silu. Stupnica bola príliš malá. Modlitba vyžaruje neuveriteľnú silu, ktorá chráni ľudí aj priestor okolo nich. Každá strelná modlitba vyžaruje silné svetlo a vytvára nový svet.

Prorok Joel vraví: „A každý, kto bude vzývať meno Pánovi bude zachránený." Joel 3,5 Už vyslovenie Božieho mena má takú silu, že môže spasiť aj najväčšieho hriešnika. Pravému lotrovi na kríži stačilo poprosiť Ježiša, aby ho prijal do svojho kráľovstva. Bol hneď oslobodený od hriechov, zbojstiev i kliatia a vošiel do neba! Takú silu vyžaruje človek, ktorý sa úprimne a z celého srdca obracia k Bohu.

Svätci sú preto veľkými dobrodincami ľudstva. Zázraky ktoré robia, sú viditeľnými znakmi energie, ktorú nosia v sebe. Celé ľudské dejiny a celý svet môžu svojou duchovnou energiu oslobodiť z prekliatia, naplniť požehnaním a vyviesť z tmy na svetlo. Cirkev je pokladnicou najväčšej sily sveta.  Každé požehnanie udeľuje a šíri takú duchovnú energiu. Ľudí aj priestory napĺňa Božou láskou a Božím svetlom. Všade, kde sa nachádza Cirkev, čiže, kde je prítomný čo len jeden veriaci kresťan, tam je priestor spásy a zmierenia.

Nech ťa ožiari požehnané svetlo slnka a nech zohrieva tvoje srdce,

kým sa nerozpáli ako žeravé uhlie, aby tvoj brat mohol prísť k tebe a zohriať sa. Požehnanie z Írska