|
Nachádza sa v nadmorskej výške 520 m.n.m. na rozhraní Šarišskej vrchoviny, Bachurne, Braniska a Levočských vrchov, v doline Slavkovského potoka. Táto starobylá obec bola založená na zákupnom práve pri tzv. Veľkej ceste (Via magna) spájajúcej Šariš s neďalekým Spišom a rozvíjala sa ako radová potočná dedina. Už v roku 1600 mala obec 40 domov a okrem kostola a fary aj školu a mlyn. Prechádzala však neľahkými obdobiami svojej histórie. V samotnom začiatku čelila tatárskemu plieneniu, následne bola kolonizovaná nemeckým obyvateľstvom, prešla náboženskými nepokojmi 17. storočia, dvoma vojnovými mobilizáciami, z ktorých sa nevrátili desiatky mužov, hromadným vysťahovalectvom do zámoria, ale aj niekoľkým devastujúcim požiarom, živelným pohromám a epidémiám, ktoré kruto zdecimovali počet jej obyvateľov. V súčasnosti obec prechádza rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá jej dodáva novú atraktivitu v krásnom prírodnom prostredí. Previedla sa regulácia miestnych potokov, kanalizácia obce, regenerácia verejných priestranstiev s novým priestorom pre kultúru a oddych. Úplnou rekonštrukciou prešla aj Základná škola s Materskou školou, ako aj miestny cintorín s novým Domom nádeje.
Farský kostol Narodenia Panny Márie
V kostole sa okrem iných vzácnych pamiatok nachádza hlavný mariánsky neogotický oltár, dve gotické pastofória a kamenná krstiteľnica z roku 1663.
Kaplnka sv. Anny
Pôvodne bola samostatným kostolom v neskorománskom slohu, ktorého vznik sa viaže k vzniku obce - do konca 12. a začiatku 13. storočia. Aj táto (v súčasnosti kaplnka farského kostola) prešla niekoľkými staviteľskými úpravami. Dnes sa v nej nachádza barokový oltár Metercie (Samotretej sv. Anny), ktorý v roku 1674 dal postaviť spišský kanonik a tunajší rodák Matej Krivácsy.
Kaplnka Sv. Rodiny
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Sedliacka dedina
Nachádzala sa taktiež v doline Čierneho močiara na lúkach s najrozličnejšími názvami. Vytvárali ju malé senníky (stodulky), ktorých počet bol tak veľký, že pripomínal malú dedinu, takže niekedy aj zatúlaní drotári zvykli ponúkať na tomto mieste svoje služby, v domnienke, že je obývaná. Počas 2. svetovej vojny Nemci niekoľko senníkov vypálili v podozrení, že slúžia ako partizánske úkryty. S nástupom socializmu, ktorý zastavil súkromne hospodáriacich roľníkov, mnohí majitelia si svoje senníky rozobrali. Dnes z nich zostalo iba zopár.
Vodopád Starý mlyn
Nachádza sa v doline Čierneho močiara v krásnej scenérii strmých skál, stromov a úzkej lesnej cesty. S jeho názvom sa viaže aj legenda, ktorá hovorí o tom, ako tu v dávnej minulosti existoval mlyn, ktorý však zničila jedna ľudská neresť - závisť. Susedia mlynárovi tak závideli jeho úspech, že mu robili všetko možné naprotiveň, len aby ho znechutili. Nakoniec sa im to podarilo a mlyn zanikol. Zostali po ňom iba z ďaleka sa ozývajúce vodopády.
(FOTO - celkový pohľad na dnešný areál školy; bývalá budova cirkevnej školy)
Prvá zmienka o škole je z roku 1600, kedy okrem kostola a fary bol aj mlyn pre 40 domov tejto obce. Nižný Slavkov mal na vtedajšiu dobu všetko potrebné pre svoj život a ďalší rozvoj. Prvá budova školy stála pri farskom kostole a keďže bola drevenou stavbou, niekoľkokrát ju zničili aj početné požiare (1699, 1722, 1726, 1842, 1931), ale vždy bola obnovená. Keďže patrila farnosti, bola aj cirkevného charakteru a od 19. storočia až do roku 1945 sa nazývala Rímskokatolíckou ľudovou školou, spravovanou Školskou stolicou v Nižnom Slavkove, ktorú tvoril miestny správca farnosti a riaditeľ (resp. učiteľ) školy. Tvorili ju iba dve triedy, v ktorých vyučoval jeden alebo dvaja učitelia. Odovzdávali sa iba elementárne vedomosti, akými bolo čítanie, písanie, počítanie a náboženská výchova. Škola bola udržiavaná cirkevno-obecnou daňou, ktorá bola presne stanovená pre rodiny so školopovinnými deťmi. Po niekoľkých kanonických vizitáciach školy (1775, 1813 a 1937) odporúčali biskupi postaviť novú - väčšiu školu, nakoľko pôvodná absolútne nespĺňala podmienky pre stúpajúci počet žiakov. Po dlhých vyjednávaniach bola nakoniec postavená nová murovaná budova školy, ktorá sa dodnes nachádza pri farskom kostole. Po zákonnom nariadení o povinnej deväťročnej dochádzke sa v školskom roku 1949/50 otvorila ďalšia budova školy pre 6. až 9. ročník s názvom Stredná škola v Nižnom Slavkove. Jej budova stála na Nižnom konci na pozemku s č.d. 275. Žiaci 1. až 5. ročníka navštevovali zasa tzv. Národnú školu. Napokon v roku 1966 sa začalo s vyučovaním v najnovšej (tretej) budove školy pavilónového typu, ktorá od roku 2002 prešla pod nového zriaďovateľa, ktorým je Obecný úrad v Nižnom Slavkove.
Riaditelia školy a učiteľský zbor
Prvým známym učiteľom v Nižnom Slavkove bol Andrej Szaloki (1751), pochádzajúci zo známeho zakladateľského rodu obce Slavkayovcov. Druhým bol Juraj Martinovský (1775) a tretím opäť muž z rodu Slavkayovcov Ján Szlavkay (1813). Týchto prvých učiteľov možno pokladať aj za riaditeľov, pretože vo svojej dobe boli iba jedinými učiteľmi na škole. Povolanie učiteľa bolo v začiatku veľmi málo cenené a spravidla bolo spojené so službou organistu pri bohoslužbách. Učiteľské miesta boli nestabilné, s náročnými pedagogickými aj životnými podmienkami, v ktorých často chýbalo akékoľvek súkromie pre učiteľa. Preto je minulosť tejto školy zapísaná menami niekoľkých desiatok učiteľov striedajúcich sa v krátkom čase za učiteľskou katedrou. Rovnako nezanedbateľný je však aj počet pedagógov od roku 1900 po súčasnosť - je ich takmer 220 (podrobný zoznam, ako aj celá história školy budú zverejnené v osobitnej publikácii). Súčasný učiteľský zbor tvorí 13 pedagógov s úplnou kvalifikáciou, ktorých vedie riaditeľ školy Ing. Marcel Spodník. Okrem pedagogického zboru škola zamestnáva jednu rómsku asistentku, dve učiteľky v Materskej škole, tri pracovníčky v školskej jedálni a šesť prevádzkovo-hospodárskych pracovníkov.
Z dostupnej histórie je zostavený aj nasledujúci zoznam riaditeľov školy v Nižnom Slavkove:
Súčasnosť
Od 1. júla 2002 podľa platných zákonných nariadení zriaďovateľom školy v Nižnom Slavkove sa stáva Obecný úrad v Nižnom Slavkove a na základe zriaďovacej listiny pod názvom Základná škola s Materskou školou v Nižnom Slavkove dostáva aj právnu subjektivitu.
V súčasnosti školu navštevuje 182 žiakov, z toho 35 je z Vyšného Slavkova. V poslednom období je zaznamenaný nárast počtu žiakov Rómskej národnosti (52), ktorých vzdelanostná úroveň je pomerne nízka, preto boli zriadené triedy so špeciálnym pedagogickým prístupom.
V posledných dvoch rokoch Základná škola prešla celkovou rekonštrukciou od zatepľovania budov, úpravu exteriéru a interiéru, kompletnú výmenu vykurovacieho systému na drevoštiepku až po úplnú úpravu celého školského areálu. Súčasťou školského areálu je aj ihrisko, ktoré v blízkej budúcnosti sa má zmeniť na polyfunkčné ihrisko s využitím pre všetkých obyvateľov obce.
Okrem spomenutých rekonštrukčných prác sa postupne realizuje aj projekt premeny školy na modernú školu, ktorej učebne budú vybavené multifunkčnou modernou technikou, čím sa do vyučovacieho procesu zavedú najmodernejšie informačno-komunikačné technológie. (Spracované 25. augusta 2011)
Pramene:
|
História Obce

Nižný Slavkov (nem. Nieder-Schlauch, Schlakendorf; maď. Alsó Szalok, Alsószalok) 




